Úvod do deja
Takmer presne pred pol rokom som mal narodeniny. Tridsať rokov. Okrúhliny. Hmm… Odpoveď na otázku každého čo to číta, áno, už som začal šetriť na rakvu 😀
K tomuto „sviatku“ som dostal od maminky dokonalý darček, ktorý mi perfektne hral do karát (o tom detailne až v ďalšom článku). Vedela o mojom dlhodobom sne navštíviť New York City, tak mi darovala k narodeninám splnený sen, výlet do NYC. Juchúúú. ( Ďakujem MAMINKA :-* )
No… Aby som neklamal, darček som dostal už začiatkom roku 2018, aby sa postíhali veci ako letenky, hotel, prípravy, rezervácie… Atď, atď, atď … Ale to nie je niečo čo by menilo niečo na tom, že som dostal na narodeniny výlet do NYC a že som sa napriek tomu, že som o ňom vedel vopred, EXTRÉMNE TEŠIL.
No ale späť k veci, do New Yorku som chcel ísť už približne sedem rokov, takže samozrejme, už som mal vopred hotový excel s odhadmi nákladov, zoznamom miest ktoré chcem navštíviť, jedál ktoré chcem ochutnať, lístkov a vstupeniek, vecí ktoré treba kúpiť a vybaviť a daľších somarín ktoré treba zabezpečiť a ich deadline-y s automatickými prepočtami zostávajúceho času vybavenia a cien s ohľadom na vybrané letenky.
Môj umelecky pripravený Excel..
Príprava na odlet z Viedne.
Plnenie troch snov naraz je ťažké, ale super
Keď som vo februári kúpil letenky, septembrový dátum odletu bol extrémne ďaleko a ja som si nejako nepripúšťal, že sa mi splní sen. Zároveň som si začal plniť ďalší sen. Dal som výpoveď v banke, kde som takmer 5 rokov programoval hlavný účtovný systém a založil som si vlastnú firmu ( Version Two – Potrebujete webovú stránku, logo alebo mobilnú aplikáciu? Ozvite sa nám. ) a pustil som sa do podnikania. Skromnejšie zárobky sa postarali o pár problémov s prípravami, ale ja som mal vymyslený geniálny New Yorkový plán o ktorom Annuella nevedela a to ma pomaličky hnalo v pred (o tomto detaily až budúcom článku).
Ani neviem ako, ale pomedzi dvadsať hodinové pracovné dni v mojej novej firme sa priplížil september a ja som začal mať stres. Máme vybavené naozaj všetko? Platia všetky rezervácie? Vyjde to všetko? Podarí sa to?
Nápoveda: Podarilo sa.
Dvadsiateho piateho septembra sme odleteli z Viedne a o deväť a pol hodiny sme pristáli na letisku John F. Kennedyho. Extrémne rýchly priamy let z Viedne až do New Yorku za 515€ od Austrian Airlines bol super-pohodový a pohodlný. Trošku som sa obával jedla, ale v tomto ohľade nás tiež veľmi prekvapili. Jedla bolo dosť a bolo veľmi dobré. Dali sme si aj pohárik bieleho, ktoré bohužiaľ bolo naozaj príšerné 😀 . Väčšinu času v lietadle sme pozerali filmy z perfektnej ponuky v zábavnom systéme lietadla, ktorá obsahovala aj úplne najnovšie filmové trháky.
Pristátie na JFK a imigračné
V New Yorku sme pristáli v poobedných hodinách.Aby som bol presný, niekedy okolo pol tretej. Prvá vec ktorá ma prekvapila, bol prechod cez imigračné. Na internetoch som sa dozvedel o tom, ako je to kruté, že pohovor môže trvať dosť dlho a zvyknú sa pýtať zákerné otázky … … S malou dušičkou sme s Annou prišli k imigračnému. Pracovník ktorý nás mal zobrať odišiel niekam preč priamo pred nami. Aj žena ktorá to tam korigovala zdvihla obočie a nechápala čo sa stalo. K tomu sa pridal ešte aj menší trapas.
V priestoroch okolo imigračného je odporúčané mať vypnuté mobily. My sme samozrejme hneď po pristátí tie svoje zapli aby sme dali vedieť domov. Z imigračného sme neplánovali nikomu písať ani volať a zvonenia sme mali vypnuté, tak načo vypínať aj mobil nie? … no… Práve v tom čase bol v NYC silný príboj a očakávali sa malé záplavy v južnej časti ostrova, preto bol vyslaný Emergency Alert. Upozornenie ktoré príde na každý mobil a ktoré ignoruje vypnuté zvonenie. Proste to začne hulákať dosť nepríjemným zvukom sirény… Ach jo. Ale našťastie to nikto neriešil. V podstate hneď na to prišiel aj náš imigračný pracovník. Spolu, ako pár, sme sa pred neho postavili a on sa nás opýtal ako dlho zostaneme v US (10 dní), či máme dosť peňazí, či máme zabookovaný hotel a potom si nás odfotil do systému a zobral nám odtlačky prstov.
Čakal som naozaj všeličo. Otázky ohľadne zamestnania. Či niekoho poznáme v US, či tam plánujeme pracovať, prečo je z našej domácej IP adresy pravidelne sťahovaný cez torrenty Game of Thrones (to je vtip, netorrentujeme *žmurk* *žmurk*) … Ale jeho ďalšie slová ma prekvapili natoľko, že som na chvíľu zamrzol, kým som si uvedomil, že je po všetkom … Povedal len „Welcome to the United States and enjoy the New York City„. A bolo to tu. Ďalším prejdeným krokom sme boli oficiálne v Spojených Štátoch Amerických. Welcome.
Vyzdvihli sme si teda batožinu (podpalubnú sme mali len jednu) ťahajúc dva malé príručné kufríky a tlačiac jeden veľký, sme sa pobrali na AirTrain.
Preprava na Manhattan
Keď sme prilietali do NYC, bolo hrozné počasie. Zamračené, dážď a všadeprítomná hmla, takže z lietadla sme New York City nevideli. Po pristátí sme očakávali moment alá Kevin McCalister zo Sám doma 2. To je ten kde omylom pristál na letisku La Guardia a mal líniu mrakodrapov priamo za sebou. No, síce nie tak úplne presne taký moment, keďže JFK nie je od NYC tak blízko, ako to prezentujú vo filme, ale aj tak. Očakávali sme, že aspoň v diaľke uvidíme drakomraky … alebo teda aspoň mrakodrapy. Ale počasie sa rozhodlo nechať nás si na tento moment ešte počkať.
Našli sme si teda cestu k AirTrainu, ako som už spomínal a pobrali sme sa ním smer Manhattan – Jamaica Station. Air Train je super vec. Plne automatický vlak premávajúci cez všetky terminály letiska, ktorý Vás rýchlo a bezpečne dovezie z Vášho terminálu na Jamaica Station, kde poľahky prestúpite na metro, ktoré Vás následne dopraví na Manhattan.
Je tu však jedna zrada, ktorá nemusí byť na prvý pohľad zjavná. Keď sa dotackáte na AirTrain aj s batožinou a so všetkým, nenájdete nikde informácie o cene. Tak isto aj my, prišli sme na stanicu AirTrainu na našom Termináli 1 a povedali sme si, že napriek tomu čo sme čítali na internete, asi bude zdarma, lebo nikde nebola kasa ani nikto kto by vyberal vstupné, či kontroloval lístky.
Čo som si však na internete napriek prípravám nevšimol je, že za AirTrain sa platí až pri východe, resp. pri vchode z opačného smeru, na Jamaica Station. Cena je aktuálne $5 za osobu, za cestu. Platí sa rovnakými „lístkami“ aké sa používajú aj neskôr na metr. Ale aj ak si kúpite neobmedzený lístok na metro, AirTrain do prepravy nespadá a platí sa navyše. Toto nie je sťažovanie sa na cenu, skôr na svoju nepozornosť pri čítaní o tom, ako sa AirTrain využíva.
Prvé stretnutie s New York City, mestom ktoré nikdy nespí
Na Jamaica Station sme nasadli na metro, linku E, ktorá nás za asi 30 minút priviezla do pulzujúceho srdca jedného z najrušnejších miest na svete. Vystúpili sme na stanici 7 Avenue Station, vyšli sme po schodoch z hlbín stanice metra a prvý krát uvideli New Yorkské mrakodrapy.
Prekonalo to všetky moje najdivokejšie predstavy. Napriek dažďu a hmle sme s krkmi vylomenými dozadu pozorovali vysoké, v oblakoch sa strácajúce vrcholky budov. Takmer okamžite sme sa stretli s fenoménom o ktorom som si na internete prečítal celkom dosť. New Yorčania sú vždy ochotní pomôcť. V priebehu asi dvoch minút čo sme sa pohli a snažili sa zorientovať, sa pri nás pristavila New Yorčanka, ktorá sa nám prihovorila a hneď nám vysvetľovala ako sú usporiadané streets a ako avenues. Vysvetlila a ukázala kde sa práve nachádzame a po pár otázkach typu odkiaľ sme prišli a kam smerujeme, nás nasmerovala priamo k nášmu hotelu.
Ubytovanie – The Manhattan Club
Ubytovanie ktoré sme si zabezpečili bolo dokonale umiestnené. The Manhattan Club, ktorý som zarezervoval, nie je tak úplne hotel. Je to takzvaný timeshare. Hotel v ktorom plne zariadené izby aj s kuchynkou, sú vlastne niečo ako mini byty. Tie si ľudia normálne zakúpia a potom si rezervujú dátumy kedy ich chcú využívať. Správa budovy však časť izieb / bytov prenajíma aj ako hotelové izby, pre generovanie dodatočného zisku.
The Manhattan Club je situovaný úplne geniálne na skúmanie mesta. Nachádza sa rohu 56 ulice a 7 avenue. Nachádza sa ta len dva bloky (asi 2 minút chôdze) od južného vchodu do Central Parku a desať blokov od Times Square (asi 10 minút chôdze). DOKONALÉ.
Prvá izba ktorú sme dostali bola bohužiaľ napriek žiadosti podanej ešte pri rezervácii o novú izbu, nezrekonštruovaná. Ale na recepcii mi prisľúbili, že Nám izbu radi vymenia za krajšiu, ak sa u nich ráno pristavíme. Po zložení sa na izbe sme sa rozhodli vyraziť do mesta a spraviť prvý prieskum okolia hotela, ktoré som poznal iba vďaka Google Mapám.
Krátka prechádzka smerom k Central Parku zabezpečila, že sme boli do nitky premočení. Z Central Parku sme nevideli absolútne nič. Ale zato sme videli Trump Tower. Odporná budova. Tak sme sa vydali poza ňu a objavili super obchod so sladkosťami. Musím sa tam vrátiť keď budem bohatší. Po chvíľkovom obschnutí a zohriatí sa, sme za vydali smerom k Times Square.
Times Square svietilo už z diaľky a my sme bez pochýb vedeli, že smerujeme správnym smerom. Napriek malej vzdialenosti, sme dorazili až za tmy. Počasia naozaj išlo proti nám a aj keď pri ceste na Times Square dážď pomaličky utíchal, keď sme prišli, rozpršalo sa ešte viac. Spravili sme teda zopár upršaných Times Square fotiek, kúpili sme dáždnik a pobrali sa kúpiť vysnívané jedlo. S ním sme sa pobrali naspäť na izbu najesť sa a pospať si, keďže v tomto momente už bolo okolo ôsmej večer a boli sme dosť unavený z cesty.
Prvé jedlo v NYC
Čo bude naše prvé jedlo v New Yorku som vedel už dva mesiace pred cestou. Pomocou Google Maps som sa k nemu naučil naspamäť cestu a úprimne, … nevedel som sa ho dočkať.
Ako prvú večeru som zvolil Combo over rice (Chicken + Gyro) z The Halal Guys foodtrucku. The Halal Guys vznikli v roku 1990 a predávajú jedlo na „egyptský spôsob“. Ich najpredávanejšie jedlo a zároveň jedlo kvôli ktorému sú preslávení, je Chicken over rice platter. Jedná sa o tanier obrovský tanier špeciálne ochutenej a varenej kari ryže, na ktorej je podávaný ľadový šalát a kuracie mäso, hovädzie mäso, alebo falafel (alebo v prípade komba ktorékoľvek dve dokopy), pripravené na klasickej veľkoplošnej grilovacej doske. Celú kombináciu dopĺňa nakrájaný pita chlieb a omáčky.
Ak sa opýtate kohokoľvek, čo mal tú česť ochutnať The Halal Guys, povie Vám, že najdôležitejšia ingrediencia, ktorá dopĺňa geniálnu symetriu chutí tohoto jedla, je takzvaná White sauce. Presné zloženie jej receptu nie je známe a líši sa medzi rôznymi predajcami halal foodu v New Yorku, ale THG ju nazývajú vzdialeným bratrancom Tzatziki (čo nie je tak úplne pravda, máme vlastný recept na White Sauce, chutí veľmi podobne a je to extrémne jednoduchý recept, pridáme ho neskôr). The Halal Guys taktiež ponúkajú ešte aj Red Sauce, ktorá je extrémne štipľavá, ale zároveň superná chuťovo. Obe rozhodne treba vyskúšať. A ak sa náhodou budete inšpirovať týmto článkom a pôjdete v NYC na Chicken over rice, zoberte si minimálne extra dve White Sauce a jedlo v tom doslova utopte. Verte mi. JE TO TOP.
Pokračovanie o pár dní …
Som jedlík, ktorého baví hudba, programovanie, motokáry a ktorý sa rozhodol, že sa popri svojej talentovanej žene naučí variť. Medzi najobľúbenejšie jedlá patrí guláš, demikát, pastrami a pizza.
